Samuel Taylor Coleridge (anglický básnik, filozof)
vyslovil peknú myšlienku:
1) I have often thought what a melancholy
world this would be without children, and what an inhuman world without
the aged.
Auto výroku to už má síce za sebou, no keď žil a rozhodoval sa
medzi tým, či použiť predprítomný čas alebo
minulý, mohol premýšľať takto:
- Na časovej priamke života sa v nejakom bode začala táto moja predstava
sveta bez detí a starých ľudí a keďže žijem, stále som
schopný si túto predstavu poopraviť alebo už nad existujúcou
**premýšľať apod.
- Neuvádzam konkrétny čas – časom vo vete je vlastne
priamka života (teda obdobie, ktoré nepovažujem
ešte za ukončené /keďže žijem/, a tak v tom časovom období
s touto myšlienkou môžem pracovať, stále nad tým môžem
premýšľať apod…).
______________________________________________________
2) When I was younger I thought success
was something different.
- Pre obdobie, keď som bol mladší, bola táto moja (skreslená) predstava
úspechu aktuálna, no toto obdobie je preč (= skončilo). Som
dospelý. Už neviem s touto predstavou pracovať vrámci časovej
priamky môjho dospievania (= mladosti), na ktorú vo vete upozorňujem
slovami “When I was younger …”. Za týmto obdobím sa
urobila definitívna čiara (dvere sa zatvorili) tým, že som vkročil do sveta
dospelosti. A žiaľ, tieto dvere sa už nikdy neotvoria…
Ak to niekto vie vysvetliť lepšie, trefnejšie, stručnejšie – nech
sa vyjadrí. Ja som to vysvetlil tak ako to bolo z môjho pohľadu najlepšie.
A keďže sme všetci iní, naše pohľady sa líšia, aj vysvetlenia budú
odlišné… 